PIRLS 2021 – prvé výsledky medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov štvrtého ročníka základných škôl

Slovensko sa už po piatykrát zapojilo do medzinárodného výskumu čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka ZŠ. Do testovania PIRLS 2021 sa zapojilo celkovo 57 krajín celého sveta a 8 samostatných geografických alebo jazykových oblastí v rámci jednej krajiny. Na Slovensku sa do testovania zapojilo 169 základných škôl, 4 841 žiakov (z toho 2 474 dievčat a 2 367 chlapcov), 275 učiteľov týchto žiakov, 165 riaditeľov škôl a cca 4 270 rodičov testovaných žiakov. Priemerný vek testovaných žiakov bol 10,5 roka. Slovenskí žiaci dosiahli lepší výsledok (529 bodov), ako je priemer škály PIRLS (500 bodov), a porovnateľný s priemerom krajín EÚ (527 bodov) aj OECD (528 bodov)[1]. Predmetom výskumu boli aj faktory, ktoré ovplyvňujú školskú úspešnosť žiakov v čitateľskej gramotnosti.

Cyklus PIRLS 2021 sa líši od predchádzajúcich hodnotení PIRLS v niekoľkých ohľadoch. Značné úsilie bolo vynaložené na prechod na inovatívne digitálne hodnotenie s novým skupinovým adaptívnym dizajnom. Zároveň zber údajov PIRLS 2021 prebiehal počas dvoch rokov bezprecedentnej pandémie COVID-19. Vzhľadom na prerušenia vyučovania a zatvorenie škôl v dôsledku pandémie COVID-19 sa zber údajov PIRLS 2021 predĺžil na 22 mesiacov od októbra 2020 do júla 2022. 

VÝSLEDKY Slovenska v čitateľskej gramotnosti v porovnaní s krajinami sveta, OECD a EÚ

Slovenskí žiaci 4. ročníka základných škôl dosiahli v čítaní významne lepší výsledok (529 bodov) než je priemer škály PIRLS (500 bodov), zároveň to znamená porovnateľný výsledok s priemerom zúčastnených krajín (527 bodov) aj krajín OECD (528 bodov). Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli žiaci z Rakúska (530 bodov), Holandska (527 bodov) a Nemecka (524 bodov). V štúdii PIRLS 2021 sa celkovo zúčastnilo 24 krajín EÚ (19 krajín v prvej a tretej fáze) a 28 krajín OECD (22 krajín v prvej a tretej fáze).

TRENDY vo výkone slovenských žiakov v predchádzajúcich cykloch štúdie PIRLS

V PIRLS 2021 sa zachovali metódy merania a podstatná časť obsahu hodnotenia, avšak globálna pandémia vytvorila veľmi odlišné podmienky, ktoré mali vplyv na populáciu žiakov na celom svete. Značné rozdiely v rozsahu a reakcii na pandémiu v jednotlivých krajinách a medzi nimi navzájom znemožňujú v súčasnosti odhadnúť veľkosť vplyvu COVID-19 na vzdelávanie a výsledky žiakov v jednotlivých krajinách. Preto je veľmi dôležité mať pri porovnávaní trendov na zreteli neustále uvedené skutočnosti.

V priebehu dvadsiatich rokov (2001 – 2021) zaznamenávame rastúci trend, na škále PIRLS sa slovenskí žiaci v tomto cykle posunuli o 11 bodov, čo je štatisticky významný nárast. Najvýraznejší nárast (13 bodov) nastal medzi testovaním v roku 2001 a 2006. Výsledky našich žiakov v čítaní sa v posledných štyroch realizovaných cykloch PIRLS 2006, 2011, 2016 a 2021 významne nemenia a zostávajú navzájom porovnateľné.

V rokoch 2006, 2011 a 2021 dosiahli naši žiaci výkon na úrovni priemerného výkonu krajín EÚ a OECD. Hoci výkon slovenských žiakov, zostal v porovnaní s predchádzajúcim cyklom rovnaký, priemerný výkon žiakov v krajinách EÚ aj OECD v porovnaní s predchádzajúcim cyklom v roku 2016 klesol (EÚ aj OECD zhodne o 13 bodov).

Za rizikovú skupinu sú považovaní žiaci, ktorí v danom cykle štúdie nedosiahli priemernú úroveň v čítaní. Na Slovensku predstavuje rizikovú skupinu v čítaní (žiaci s nízkou úrovňou výkonu a žiaci nedosahujúci ani nízku úroveň výkonu) približne 21 % žiakov 4. ročníka základnej školy (v PIRLS 2016 to bolo 19 % žiakov). V priemere krajín EÚ a OECD tvorí túto skupinu 23 % žiakov 4. ročníka základných škôl.

Najvyššiu úroveň v čítaní v PIRLS 2021 dosiahlo u nás 8 % žiakov (v PIRLS 2016 to bolo 10 % žiakov), čo je porovnateľné s priemerom krajín EÚ/OECD (EÚ 8 %, OECD 9 %).

Z hľadiska porovnania výsledkov chlapcov a dievčat môžeme konštatovať, že tak ako vo väčšine zúčastnených krajín, aj u nás dievčatá dosiahli významne lepší výsledok v čítaní v každom cykle štúdie PIRLS v porovnaní s chlapcami. Na Slovensku dosiahli dievčatá (533 bodov) o 8 bodov vyššie skóre ako chlapci (525 bodov).

Čo ovplyvňuje výsledky žiakov?

Socioekonomické a kultúrne zázemie žiakov

Aj v PIRLS 2021 sa potvrdila silná spojitosť medzi výkonom žiaka a sociálnym, ekonomickým a kultúrnym kapitálom jeho rodiny (Socioekonomický index domácnosti – SEI domácnosti), ktorý bol v PIRLS 2021 upravený z indexu Zdroje domáceho prostredia pre učenie, používaného v predchádzajúcich cykloch štúdie PIRLS. Pre tento index bola vypracovaná škála, na ktorej základe vznikli tri kategórie indexu – vysoký SEI, stredný SEI a nízky SEI.

Vo všetkých krajinách bol zistený veľký rozdiel vo výkone žiakov v jednotlivých kategóriách indexu. 32 % slovenských žiakov (42 % žiakov EÚ aj OECD) pochádza z rodín zaradených do kategórie vysoký SEI. Priemerný výsledok slovenských žiakov v uvedenej kategórii bol 566 bodov (EÚ aj OECD 561 bodov). Do kategórie priemerný SEI patrí 48 % našich žiakov (46 % žiakov EÚ aj OECD) a ich priemerné dosiahnuté skóre bolo 532 bodov (EÚ 520 a OECD 519 bodov). V poslednej kategórii – nízky SEI sa nachádza 20 % slovenských žiakov (12 % žiakov EÚ aj OECD) a ich priemerný výkon bol 474 bodov (EÚ aj OECD 479 bodov).

Pri porovnaní SEI jednotlivých participujúcich krajín s porovnateľnými údajmi vidíme, že nižšiu hodnotu indexu SEI v porovnaní so Slovenskom dosiahli 3 krajiny EÚ/OECD (Portugalsko, Bulharsko a Turecko). Taliansko má index SEI na úrovni 10,1 bodu rovnako ako Slovensko. Štatisticky vyšší výkon ako žiaci SR aj napriek nižšiemu SEI dosiahli žiaci Bulharska.

Domáce a školské prostredie žiakov

V PIRLS 2021 sa potvrdzuje, že na výsledky žiakov v čitateľskej gramotnosti pozitívne vplývajú predškolské stimulujúce čitateľské aktivity v rodine. Výkon žiakov,  ktorých rodičia v dotazníku uviedli, že so svojím dieťaťom robili často (49 % žiakov, 541 bodov) rozvíjajúce aktivity, bol významne vyšší v porovnaní so žiakmi, ktorých rodičia uviedli, že takéto aktivity robili niekedy (49 % žiakov, 527 bodov), príp. nikdy či takmer nikdy (2 % žiakov)[2] ich nerobili.

Výsledky tiež ukazujú na pozitívnu súvislosť medzi vzťahom k čítaniu rodičov s výkonom ich detí v čítaní. Rozdiel vo výkone žiakov vo všetkých troch skupinách indexu veľmi rád čítam (32 % žiakov, 554 bodov), do určitej miery rád čítam (47 % žiakov, 528 bodov), nerád čítam (21 % žiakov, 504 bodov) je navzájom signifikantný.

Potešujúcim zistením je, že na Slovensku, tak ako v niektorých ďalších krajinách, sa vyskytuje len veľmi malý počet žiakov (1 % žiakov), ktorých riaditelia sa vyjadrili, že vyučovanie v ich škole je veľmi obmedzené zdrojmi vyučovania; či už sú to všeobecné zdroje školy, alebo zdroje na vyučovanie čítania. Významný rozdiel vo výkone sme zaznamenali u žiakov SR medzi kategóriami indexu veľmi málo obmedzené (35 % žiakov, 540 bodov) a niekedy obmedzené (65 % žiakov, 524 bodov).

Meranie PIRLS sa venovalo aj problémom s disciplínou žiakov prostredníctvom indexu disciplína v škole. Školy, v ktorých sa vyskytujú stredne závažné až závažné problémy s disciplínou žiakov, v SR navštevujú 4 % žiakov a ich dosiahnuté skóre je 504 bodov. Signifikantne významný rozdiel vo výkone bol zaznamenaný u žiakov SR len medzi skupinou žiakov, ktorí navštevujú školy, v ktorých sa nevyskytujú takmer žiadne problémy (74 % žiakov, 536 bodov) s disciplínou, a žiakmi navštevujúcimi školy, v ktorých sa vyskytujú menšie problémy s disciplínou (22 % žiakov, 515 bodov).

Ďalšie informácie o výsledkoch slovenských žiakov v štúdii PIRLS 2021, prehľad výsledkov krajín, ukážky úloh, ktoré žiaci riešili a ďalšie materiály sú zverejnené TU.

Štúdia PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) – Pokrok v medzinárodnej úrovni čitateľskej gramotnosti sa od roku 2001 uskutočňuje v pravidelných päťročných cykloch pod záštitou IEA (International Association for the Evaluation of Educational Achievement) – Medzinárodnej asociácie pre hodnotenie výsledkov vzdelávania.

[1] Pri priemere krajín EÚ/OECD vychádzame len z krajín, ktoré sa do merania zapojili v prvej a tretej fáze realizácie merania a majú porovnateľné údaje.

[2] Keďže výsledky v poslednej kategórii by boli pre SR vyjadrené len pre veľmi malý počet žiakov, štatistické vyhodnotenie by bolo nekorektné, a preto ho neuvádzame.

 

Zdroj foto: www.canva.com
Zdielať tento článok