Práca s mládežou

Práca s mládežou je oblasť, ktorá najskôr existovala v praxi a až neskôr sa ukázala potreba popísať ju, definovať a nakoniec štandardizovať. Všeobecnú teóriu práce s mládežou je ťažko stanoviť, pretože potreby a problémy mladých ľudí, na ktoré sa práca s mládežou vzťahuje, sa líšia v závislosti od ich sociálneho a ekonomického prostredia. Nech je teória práce s mládežou akokoľvek komplikovaná, práca s mládežou má jeden konkrétny účel – podporovať mladých ľudí v ich osobnom, sociálnom a vzdelávacom rozvoji, vytvárať príležitostí pre ich aktívne zapojenie sa do diania v spoločnosti a v komunite, v ktorej žijú tak, aby mohli dosiahnuť svoj plný potenciál.

Čo je práca s mládežou?

V slovenskom kontexte¹ sa práca s mládežou definuje ako činnosť výchovného charakteru, vzdelávacieho charakteru alebo charakteru spoluúčasti mládeže vykonávaná s mládežou a pre mládež s cieľom zabezpečiť jej osobný rozvoj, profesionálny rozvoj a sociálny rozvoj prostredníctvom neformálneho vzdelávania. Dôležitým prvkom práce s mládežou je dobrovoľná účasť mladých ľudí na programoch a aktivitách.

Rozmanitosť práce s mládežou v celej Európe má významný spoločný základ – vytvárať a chrániť priestor pre samostatnosť a hlas mladých a budovať mosty pre mladých ľudí, aby ďalšie kroky v živote robili s dôverou vo svoje kompetencie.

Kto je to mládež?

Na Slovensku za mládež považujeme každú osobu ktorá dovŕšila vek najviac 30 rokov. Niekde sa stretávame aj s delením mladých ľudí na deti a mládež a to z dôvodu prispôsobenia ponúkaných aktivít a programov potrebám jednotlivých vekových skupín. Mládež tvorí na Slovensku desať percent obyvateľstva, čo predstavuje 555 000 chlapcov a dievčat.

Kto vykonáva prácu s mládežou?

Prácu s mládežou môžu vykonávať inštitúcie, organizácie, iniciatívy, či jednotlivci za splnenia podmienok stanovených Zákonom o podpore práce s mládežou. V práci s mládežou poznáme tieto skupiny:

• mladý vedúci je mladý človek od 15 do 17 rokov, ktorý za podpory mládežníckeho vedúceho, alebo pracovníka s mládežou plánuje a organizuje aktivity pre mládež,
• pracovník s mládežou pripravuje, organizuje a realizuje aktivity pre mládež a podporuje ich rozvoj. Je to človek, ktorý je v pracovno-právnom vzťahu, podniká alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť v oblasti práce s mládežou,
• koordinátor práce s mládežou plánuje, usmerňuje a koordinuje prácu s mládežou vo vzťahu k pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku v oblasti práce s mládežou, pracuje s deťmi a mládežou a s organizáciami zameranými na deti a mládež,
• lektor v oblasti práce s mládežou rozvíja prostredníctvom vzdelávacích aktivít kompetencie pracovníkov s mládežou, mládežníckych vedúcich, mladých vedúcich a ďalších osôb pôsobiacich v oblasti práce s mládežou potrebných pre ich kvalitnú prácu.

Kde sa práca s mládežou uskutočňuje?

Efektívna práca s mládežou môže mať rôzne formy a môže sa uskutočňovať v rôznych prostrediach. Najčastejšie sú:

• kluby mládeže, mládežnícke centrá,
• športové kluby, umelecké kluby,
• co-workingové priestory, kaviarne
• dobrovoľné mládežnícke organizácie,
• informačné centrá pre mládež,
• projekty súvisiace s prevenciou sociálno-patologických javov u mládeže,
• projekty zamerané na prácu s mládežou so zdravotným znevýhodnením,
• terénna práca s mládežou (streetwork),
• kluby mládeže, mládežnícke centrá,
• športové kluby, umelecké kluby,
• co-workingové priestory, kaviarne
• dobrovoľné mládežnícke organizácie,
• informačné centrá pre mládež,
• projekty súvisiace s prevenciou sociálno-patologických javov u mládeže,
• projekty zamerané na prácu s mládežou so zdravotným znevýhodnením,
• terénna práca s mládežou (streetwork),
• digitálna práca s mládežou.

Benefity práce s mládežou

Pre mládež

• práca s mládežou poskytuje priestor na vzdelávanie, ale aj na zábavu,
• práca s mládežou poskytuje útočisko pre mládež, ktorá sa v domácom či školskom prostredí stretáva s problémami a prekážkami,
• vďaka práci s mládežou prostredníctvom neformálneho vzdelávania môžu mladí ľudia zvýšiť svoju uplatniteľnosť na trhu práce a to nadobudnutím kompetencií ako je napríklad interpersonálna kompetencia,

Pre komunity

• práca s mládežou je o tom, že dospelí a mladí ľudia spolupracujú a spolu zohrávajú aktívnu úlohu v rozvoji svojej komunity,

Pre spoločnosť

• práca s mládežou sa zaoberá skutočnými sociálnymi problémami, bojuje proti znevýhodneniu a diskriminácii, posilňuje demokraciu a predstavuje nevyčísliteľnú hodnotu za peniaze.

Financovanie práce s mládežou

Financovanie práce s mládežou je zadefinované v Zákone o podpore práce s mládežou. Podľa zákona sú zdrojmi financovania práce s mládežou:

• dotácie zo štátneho rozpočtu (viac na minedu.sk),
• prostriedky z rozpočtov obcí,
• prostriedky z rozpočtov vyšších územných celkov,
• dary a príspevky od právnických osôb a fyzických osôb,
• príjmy z reklám,
• príjmy z podnikania,
• prostriedky Európskej únie,
• iné zdroje podľa osobitného predpisu.

¹Zákon o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-282

O mládežníckej politike

V najširšom zmysle slova je mládežnícka politika príprava, tvorba, ovplyvňovanie a uvádzanie do praxe rôznych opatrení, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú kvalitu života mladého človeka. Mládežnícka politika sa realizuje na všetkých úrovniach:  lokálnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej. Mladí ľudia do 29 rokov tvoria 32,73 % slovenskej populácie a ako cieľová skupina spadajú do agendy rôznych inštitúcií a sektorov, stále viac vystupuje do popredia potreba spolupráce a koordinácie. Na Slovensku oblasť mládeže, okrem NIVAMu, spadá do agend desiatich ministerstiev a stoviek neziskových organizácii. V Európe, okrem dlhého zoznamu medzinárodných neziskových organizácii (international non-governmental organizations, INGOs), existuje mnoho iniciatív EÚ aj OSN.

Myšlienka komplexnej mládežníckej politiky nie je nová a vychádza z viacerých kľúčových dokumentov. Na Slovensku je esenciálnym dokumentom Stratégia SR pre mládež na roky 2021 – 2028, ktorá v rámci desiatich kľúčových oblastí obsahuje 100 konkrétnych merateľných opatrení, prostredníctvom ktorých štát prispeje k zvyšovaniu kvality života mladých ľudí na Slovensku. Stratégia navrhuje opatrenia, ktoré sú výsledkom konštruktívneho dialógu mládeže so zástupcami verejnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, a mimovládneho sektora. Od roku 2008 na Slovensku platí Zákon o podpore práce s mládežou,  ktorá definuje podporu práce s mládežou, neformálne vzdelávanie, financovanie, akreditáciu vzdelávacích programov a dobrovoľníctvo v oblasti práce s mládežou. Na európskej úrovni je to Stratégia EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027, Európsky pakt mládeže z roku 2005, kde sa zdôrazňuje nutnosť zosúladenia politík týkajúcich sa mládeže, Európsky rámec mládežníckej politiky z roku 2004 a Biela kniha Európskej komisie o mládeži z roku 2002.

Medzirezortná a medzisektorová mládežnícka politika

Medzirezortný a medzisektorový prístup v mládežníckej politike je na Slovensku novinkou, aj keď sa tento prístup v Európskej únii presadzuje od 90. rokov. Medzirezortný znamená, že odbory (na rozličných úradoch), ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v rôznych oblastiach ich života, ako bývanie, doprava, investičné plány, kultúra, práca, sociálne veci, šport, vzdelávanie, zdravotníctvo alebo životné prostredie, navzájom komunikujú a spolupracujú.

Medzisektorový zasa znamená spoluprácu medzi štyrmi sektormi: verejná správa (štátna správa a samospráva), súkromným sektorom (podnikatelia a odbory) a tretím sektorom (mimovládne neziskové organizácie, občianske združenia a charity) a vedy a výskumu (tzv. štvrtý sektor).

Mládežnícka politika na všetkých úrovniach

Uvedené dokumenty a nové prístupy viedli k vytvoreniu Medzirezortnej pracovnej skupiny pre štátnu politiku v oblasti mládeže (v ktorej sú menované/í zástupkyne a zástupcovia rôznych ministerstiev aj úradov samosprávnych krajov), aby za spolupráce a konzultácií s organizáciami venujúcim sa mladým ľuďom v praxi tvorili koncepciu mládežníckej politiky a medzirezortné akčné plány na dvojročné obdobia, pokrývajúc rôzne oblasti života mladých ľudí na Slovensku.

Na miestnej úrovni bol v roku 2009 spustený projekt „Partnerstvo“, ktorý dal možnosť viacerým zástupcom samospráv miest a obcí zúčastniť sa dlhodobého vzdelávania, ktoré ich pripravilo na proces vytvárania miestnej mládežníckej politiky na základe medzisektorového prístupu a za spolupráce s aktívnymi organizáciami venujúcimi sa mládeži v okolí. V roku 2010 sa pripojila aj posledná chýbajúca úroveň – regionálna a vo všetkých regiónoch Slovenska vznikli regionálne akčné plány politiky mládeže na najbližšie obdobie.

Vzdelávanie nemusí vždy prebiehať len v školských laviciach. Tradičné vzdelávanie je štruktúrované a formálne. Poskytuje ho vzdelávacia inštitúcia a vedie k získaniu kvalifikácie. Na druhej strane sa asi najviac stretávame s informálnym učením. Ide o znalosti, ktoré získavame spontánne vo svojom pracovnom a osobnom živote.

Neformálne vzdelávanie sa nachádza medzi týmito dvoma formami získavania vedomostí. Väčšinou sa realizuje mimo oficiálnych inštitúcií – v dielňach, na seminároch,  workshopoch, komunitných kurzoch alebo aj prostredníctvom športových, či kultúrnych aktivít. Neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou je ďalšie vzdelávanie mládeže, mladých vedúcich, mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou, ktorého cieľom je získanie nových vedomostí, praktických skúsenosti a zručností potrebných pre prácu s mládežou. Účastníkom tak umožňuje doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie.

Rozvoj a uznanie neformálneho vzdelávania v práci s mládežou je jednou z priorít NIVAMu – keďže veríme, že je to dôležitý nástroj rozvoja osobnosti mladých ľudí, aby sa dokázali lepšie uplatniť v živote. Preto realizujeme viaceré vzdelávacie aktivity pre pracovníkov s mládežou s cieľom budovať ich kompetencie na realizáciu neformálnych vzdelávacích aktivít pre mládež.

Prioritné témy neformálneho vzdelávania

• Práca s mládežou
• Participácia
• Inklúzia
• Digitálna práca s mládežou
• Zdravie a zdravý životný štýl mládeže
• Dobrovoľníctvo
• Kľúčové kompetencie
• Zamestnanosť
• Udržateľná a zelená budúcnosť

Uznávanie neformálneho vzdelávania

Rozvoj kľúčových kompetencií nadobudnutých neformálnym vzdelávaním umožňuje mladým ľuďom úspešne participovať na trhu práce a rozvoji občianskej spoločnosti. Potvrdzovanie výsledkov vzdelávania a znalosti, zručností a kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania môže zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní zamestnaností a mobility, ako aj pri zvyšovaní motivácie k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v prípade sociálno-ekonomicky znevýhodnených jednotlivcov.

Deklarácia o uznávaní neformálneho vzdelávania

V roku 2013 vznikol dokument Deklarácia o uznávaní prínosu neformálneho vzdelávania v práci s mládežou. Deklarácia je nástroj, ktorý zviditeľňuje tému neformálneho vzdelávania a prepája všetkých, ktorí si uvedomujú, že neformálne vzdelávanie má hrať dôležitú úlohu pri výchove mladej generácie. Deklaráciu doteraz podpísalo viac ako sto významných zástupcov štátneho, súkromného, verejného i mimovládneho sektora.

Validácia neformálneho vzdelávania

Validácia výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa týka procesu, v ktorom sa zviditeľňujú vedomosti, zručnosti a kompetencie získané neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa. Význam overovania a rozvoja prierezových a mäkkých zručností, postojov a kompetencií získaných neformálnym vzdelávaním, dobrovoľníckou činnosťou a informálnym učením sa narastá. Dôvody sú viaceré: napr. rapídne sa meniaci trh práce, meniace sa požiadavky na zručnosti zamestnancov a trend plnohodnotnej participácie mládeže v spoločnosti.

Aktuálne na Slovensko neexistuje národný model overovania kvalifikácii získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania. Zákon o celoživotnom vzdelávaní z roku 2009 však vytvoril však podklady pre ďalší proces¹. Národná sústava kvalifikácií (www.kvalifikacie.sk) má oporu v legislatíve. Národná sústava kvalifikácií rozširuje možnosti získania kvalifikácie neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa. Ktokoľvek sa bude môcť dať zo svojich schopností preskúšať pred odbornou komisiou a získať tak osvedčenie o kvalifikácii.

Národná sústava povolaní

Národnú sústavu povolaní (NSP) definuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti ako celoštátny, jednotný informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. NSP určuje požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na trhu práce. Jej centrom je Register zamestnaní tvorený z národných štandardov zamestnaní, ktoré opisujú požiadavky zamestnávateľov kladené na kvalifikovaný výkon zamestnaní.