Dieťa z národnostnej menšiny, ktoré sa vzdeláva v škole, s vyučovacím jazykom slovenským, žiak, ktorý prichádza do slovenskej školy zo zahraničia či ďalšie podobné prípady sú príkladom situácie, keď je potrebné podporiť u dieťaťa či žiaka osvojenie si slovenčiny ako druhého/cudzieho jazyka.
„Musíme zabezpečiť základnú komunikáciu medzi učiteľom a dieťaťom a takisto medzi dieťaťom a ostatnými deťmi v triede. Ak zvládneme toto, že dieťa vie komunikovať na základnej úrovni, v tých bežných komunikačných situáciách, až potom môže mať energiu, na to, aby porozumelo. Tieto kroky k učeniu nesmieme nejako prekročiť. Dieťa musí najskôr zvládnuť porozumenie jazyku a až potom sa môže ďalej učiť,“ približuje pri podcastovom mikrofóne Abecedy školskej pohody Jana Píšová, vedúca oddelenia pre jazykové a literárne vzdelávanie.
Uvádza tak kontext témy, ktorej sa bližšie venuje. Približuje totiž podporné opatrenie zamerané na pomoc pri osvojovaní si slovenského jazyka ako druhého/cudzieho jazyka. Opisuje súvisiaci sprievodný materiál, ale spomína aj ďalšie, ktoré sa problematiky týkajú.
Píšová spomína, že prijatie dieťaťa či žiaka s iným ako materinským jazykom a jeho plnohodnotné začlenenie do výchovno-vzdelávacieho procesu je pre školu výzvou a týka sa všetkých, od učiteľov cez ďalších odborných zamestnancov až po deti v danej triede.
Práve sprievodný materiál má pomôcť túto situáciu profesionálne a v príjemnej atmosfére zvládnuť. Na druhej strane, ako odborníčka uvádza: „Žiadny manuál, príručka ani metodika nám príjemnú výučbu nezaručí. Preto aj to, čo sme napísali do sprievodného materiálu, by mali školy chápať tak, že výber stratégií je pre nich dobrovoľný, kombinovateľný …“
No a na záver nezabudla podčiarknuť, že tak, ako deti potrebujú psychickú pohodu, tak rovnako by ju mali mať aj učitelia… tak teda vypočujte si aktuálnu epizódu Abecedy školskej pohody. Podcast, ktorý vznikol v rámci prípravy a následného zavádzania podporných opatrení do škôl, ktoré sú súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, Komponent 6 – Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania.
Zdielať tento článok