Učitelia sú málo zvedaví. Sú dobrí v matematike, v porozumení textu nevynikajú

Slovenskí učitelia sú v matematike lepší ako priemer vysokoškolsky vzdelanej populácie, v čitateľskej gramotnosti to je však s nimi horšie, ukázal výskum medzi dvoma tisíckami učiteľov.

Oslovení učitelia sa ukázali skôr ako organizované než zvedavé osobnosti.

Slovenských učiteľov starších žiakov skúmal štátny merací ústav NÚCEM, oslovil viac ako dvetisíc učiteľov z druhého stupňa základných a zo stredných škôl (gymnázií a stredných odborných škôl). Dotazník bol predzvesťou veľkého medzinárodného testovania dospelých ľudí PIAAC.

Ťažšie pracujú s náročnými textami

Dospelí obyvatelia Slovenska vo všeobecnosti nemajú dobrú čitateľskú gramotnosť, čo sa ukázalo aj pri učiteľoch. Až pätina oslovených učiteľov dosiahla iba druhú najnižšiu úroveň čitateľskej gramotnosti. Tá je definovaná tak, že vedia urobiť jednoduchý záver z textu či nájsť súvislosti medzi dvoma a viacerými informáciami.

Viac ako polovica učiteľov sa v čítaní umiestnila na strednej úrovni – to znamená, že dokážu pochopiť aj komplikovanejšie texty a vyhodnotiť napríklad aj viac protichodných informácií.

Iba necelé dve percentá dosiahli najvyššiu úroveň – čo je skupina, ktorá nemá problém napríklad posúdiť spoľahlivosť argumentov či zdrojov informácie.

„Zrejme naozaj môžeme konštatovať, že čítanie s porozumením a porozumenie súvislostiam v náročnejších textoch je významný problém celej našej spoločnosti. A platí to aj pre učiteľov,“ komentuje Romana Kanovská, bývalá riaditeľka NÚCEM. Pri celej populácii vychádza z medzinárodného výskumu PIAAC z roku 2012, v ktorom sa merali zručnosti dospelých. Vtedy sa dospelí zo Slovenska umiestnili pod priemerom krajín OECD.

Učitelia zo základných a odborných škôl sú v čitateľskej gramotnosti na podobnej úrovni ako zvyšná vysokoškolsky vzdelaná populácia na Slovensku. Lepšie výsledky dosiahli iba učitelia z gymnázií a mladí učitelia do 35 rokov.

Kanovská pripomína, že schopnosti učiteľov ovplyvňujú aj žiakov. „Medzinárodné výskumy jasne ukázali, že žiaci učiteľov, ktorí majú vyššie kognitívne zručnosti, dosiahli lepšie výsledky v gramotnostiach PISA,“ vraví.

Silná generácia starších matematikárov

V matematike učitelia výrazne predbehli zvyšok slovenskej populácie s vysokoškolským titulom. Takmer polovica učiteľov dosiahla dve najvyššie úrovne matematickej gramotnosti. To znamená, že rozumejú komplexným zadaniam, kde treba využiť viacero postupov či stratégií. „Opäť medzi nimi významne dominujú lepšie matematické zručnosti učiteliek a učiteľov gymnázií,“ dodáva Kanovská.

Naopak, iba sedem percent učiteľov vyriešilo matematické úlohy na najnižších dvoch úrovniach. Za dobrými výsledkami učiteľov môže byť aj fakt, že polovica zapojených učiteľov vyučovala predmety ako matematika či prírodné vedy.

V prieskume sa ukázal zaujímavý fakt – v matematickej gramotnosti je najsilnejšia stredná generácia učiteľov vo veku 45 až 55 rokov.

„Týchto učiteľov máme sústredených predovšetkým na gymnáziách, kde nám aj merania PISA potvrdzujú, že sú žiaci s najvyššími úrovňami matematickej gramotnosti,“ vysvetľuje Kanovská. Lepšie matematické zručnosti podľa nej súvisia so silnou generáciou zručných učiteľov.

Keď pred štyrmi rokmi v medzinárodnom testovaní PISA merali výsledky 15-ročných žiakov, slovenské deti sa konečne zaradili na úroveň priemeru krajín OECD, a nie pod priemer, ako roky predtým.

 

Fakty o výskume

Do výskumu sa zapojilo 2 016 učiteľov základných (48 %) a stredných škôl (52 %). Takmer polovica učiteľov vyučovala jazyky a spoločenské vedy (49 %) a polovica matematiku, informatiku alebo prírodné vedy (48 %). Štvrtina učiteľov učila výchovné predmety (25 %).

Vzorka učiteľov nie je reprezentatívna. Respondenti boli oslovení prostredníctvom emailu a za finančné ohodnotenie. Dá sa predpokladať, že ide najmä o učiteľov, ktorí sú zvyknutí pravidelne používať technológie.

Tento výskum bol niečo ako pilotná skúška NÚCEM-u pred spustením výskumu PIAAC, čo je online elektronický testovací nástroj pod záštitou OECD. Výsledky je možné porovnať s medzinárodným výskumom Survey of Adult Skills (PIAAC), ktorý prebehol na Slovensku v roku 2012 a zopakuje sa v roku 2022. Súčasťou tohto projektu bude aj reprezentatívny prieskum o učiteľoch.

Problémom však môže byť mladšia generácia učiteľov, ktorá v matematike nevyniká. V porovnaní so zahraničím je to nezvyčajné – výskumy ukazujú, že schopnosti učiteľov sú zväčša najvyššie u mladých a postupne s vekom klesajú. Môže byť za tým aj úpadok kvality vyučovania matematiky u učiteľov, vysvetľujú autori štúdie.

Dôvodom môže byť aj to, že školstvo nie je atraktívne pre mladých ľudí zdatných v matematike. „Pri výbere profesie si mladí ľudia s vysokou úrovňou matematických zručností prioritne nevyberajú učiteľské odbory, keďže sa vedia uplatniť v lepšie spoločensky a finančne oceňovaných odboroch,“ vysvetľuje Kanovská.

Podľa nej z toho môžeme mať vážny problém vo vyučovaní matematiky. „Neinvestujeme prostriedky do získania a udržania najkvalitnejších ľudí v školstve. Ako inak môžeme naštartovať a dotiahnuť progresívne zmeny alebo reformy?“

Sú teda naši učitelia múdri? Romana Kanovská je opatrná s odpoveďou na túto otázku, reprezentatívne dáta budú známe po vyhodnotení širšieho a reprezentatívnejšieho výskumu PIAAC medzi dospelými v krajinách OECD.

No aj tento „menší“ výskum potvrdil, že učitelia dosiahli lepšie výsledky ako zvyšok vysokoškolsky vzdelanej populácie. „V školách by naozaj mali deti vzdelávať učitelia s vysokou úrovňou kognitívnych zručností. Náš výskum na dostupnej vzorke učiteľov to zatiaľ potvrdzuje,“ tvrdí Kanovská.

Učitelia sú systematickí, ale nie sú otvorení novým zmenám

Učitelia v prieskume si viac cenili svedomitosť než zvedavosť. Väčšina preferovala vlastnosti ako organizovanosť, spoľahlivosť, sebadisciplína a ambicióznosť. Svedomitosť preferovali najmä starší učitelia na základných školách. „To sú vlastnosti, ktoré sú všeobecne od učiteľov vyžadované a očakávané,“ tvrdí Kanovská.

Svedomitosť si vyberali najmä tí učitelia, ktorí dosahovali vyššie úrovne matematickej aj čitateľskej gramotnosti.

Najmenej často si učitelia vyberali spoločenskosť, prispôsobivosť či zvedavosť. Prečo by pre nich mali byť tieto vlastnosti dôležité? „Zvedavosť spolu s intelektuálnosťou hovoria o ich otvorenosti novým výzvam,“ vysvetľuje Kanovská.

Práve otvorenosť novým výzvam je črta, ktorá bola medzi učiteľmi zastúpená najmenej. Učiteľov pritom čakajú zmeny – chystá sa reforma kurikula, vysokých škôl, takisto aj reforma poradenských zariadení. „Reforma kurikula a zmeny vo vzdelávaní si určite vyžadujú zapojenie učiteľov, ktorí sú otvorení novým výzvam, v nameraných dátach však nevidíme takéto ústretové nastavenie učiteľov,“ tvrdí Kanovská.

Za otvorených sa považujú najviac učitelia gymnázií a stredných odborných škôl. „Učitelia základných škôl sú reformným zmenám otvorení najmenej,“ dodáva. Na druhej strane si učitelia základných škôl väčšmi cenili vlastnosti ako prívetivosť, ochota či veľkorysosť.

Najmenej učiteľov sa považuje za realistov, ukazuje prieskum. Najčastejšie si učitelia vyberali profil sociálneho typu človeka, obľúbený bol aj profil „umelec“ či „investigatívec“.

 

Učitelia zadávajú úlohy na kritické myslenie, ale nevyberajú si netradičné učenie

Ako učitelia učia? Najčastejšie asi takto: vysvetlia žiakom, čo sa od nich očakáva, odvolávajú sa na každodenné problémy, stanovujú ciele na začiatku vyučovacej hodiny a zhrnú učivo. Väčšina učiteľov tvrdí, že zadáva žiakom úlohy na kritické rozmýšľanie, pričom tak robí až 80 percent učiteľov z gymnázií.

Iba štvrtina učiteľov zadáva žiakom dlhodobé projekty. Tretina priznáva, že dávajú žiakom aj úlohy, ktoré nemajú zjavné riešenie.

„Učitelia gymnázií aj stredných škôl využívajú oveľa častejšie oproti učiteľom základných škôl metódy, ktorými učivo prepájajú s praxou, predkladajú im problémové úlohy, kde musia žiaci kriticky rozmýšľať,“ vraví Kanovská.

Len malé percento učiteľov začína pravidelne svoje hodiny netradičným spôsobom – napríklad experimentom, dramatizáciou či protirečením, ktoré súvisí s preberanou témou. Najviac učiteľov začína tradične hodinu tým, že žiakom vysvetlí, čo na hodine budú preberať a ako im to pomôže.

Podľa prieskumu učitelia nezvyknú nechať žiakov rozhodovať o tom, čo a ako sa učia. Len malé percento z nich nechá pravidelne žiakov vyberať si spolužiakov pri riešení spoločnej úlohy alebo individuálny spôsob, akým sa budú učiť.

 

Mladí učitelia si hľadajú prácu, starší učitelia už nemajú ochotu sa meniť

Najmladší učitelia do 34 rokov si najintenzívnejšie hľadajú novú prácu – najčastejšie v regiónoch, kde je ich plat nižší ako v iných zamestnaniach.

Neukazuje sa, že by si častejšie hľadali prácu napríklad učitelia matematiky či informatiky oproti učiteľom spoločenských predmetov.

 

Najčastejšie si hľadali prácu mladí učitelia s nízkymi schopnosťami. „Zahraničný výskum taktiež uvádza, že vysokokvalifikovaní učitelia s vysokou úrovňou kognitívnych zručností mali menšiu tendenciu hľadať si novú prácu a opúšťať učiteľské povolanie,“ vysvetľujú autori prieskumu.

Pre Romanu Kanovskú bolo prekvapivé, že až tretina učiteľov má malý alebo žiadny záujem o ďalšie vzdelávanie. Pre učiteľov je dôležité neustále hľadať inovatívne spôsoby učenia, aby držali krok s novými generáciami detí.

Veľmi nízky záujem ďalej sa učiť má takmer polovica najstarších učiteľov vo veku 55 až 65 rokov. „Toto sú takisto učitelia, ktorí už veľmi nezvažujú odchod z profesie a zostávajú učiť. Navyše v tejto vekovej kategórii sa nám potvrdila aj najnižšia úroveň čitateľskej gramotnosti učiteľov,“ vraví Kanovská. Štát by mal podľa nej motivovať najstarších učiteľov k sebarozvoju.

Na druhej strane, o ďalšie vzdelávanie majú záujem mladí učitelia do 35 rokov. „Tí však aj najviac uvažujú o zmene profesie a podnikajú na to aj aktívne kroky,“ varuje Kanovská.

 

Uverejnené v DenníkN 19. mája 2022

 

Zdielať tento článok