Žiacky poradný výbor funguje od roku 2021 ako poradný orgán Národného inštitútu vzdelávania a mládeže pod gesciou ministerstva školstva. O jeho vznik sa zaslúžil mládežnícky delegát SR pri OSN Šimon Babjak. Hlavnými dôvodmi, ktoré naštartovali túto iniciatívu bola snaha prispieť k modernému vzdelávaniu, vyjadrovať sa k fungovaniu škôl a prispievať k ich skvalitňovaniu.
Pri príležitosti medzinárodného dňa mládeže sme sa rozprávali s členmi ŽPV.
Aká bola vaša motivácia k zapojeniu do Žiackeho poradného výboru?
Alexa Čipáková: Asi ako každý, kto sa prihlásil do ŽPV, mal za motiváciu to, že môže zmeniť školstvo na Slovensku. Osobne si myslím, že nielen mňa, ale aj ostatných členov motivuje aj to, že počas pôsobenia v ŽPV sme sa naučili množstvo nových vecí a získali sme veľa možností, ako sa angažovať a spolupracovať spoločne.
Oliver Kohuth: Ako študent vnímam nedostatky, ktoré naše školstvo má. Preto keď sa táto príležitosť vyskytla, ihneď som ju využil. Vidím veľký zmysel v tom, aby to boli práve žiaci ktorí by sa vyjadrili, akým smerom formovať naše školstvo, keďže sme to my, ktorí v tomto prostredí žijeme.
Adela Ferenčíková: Všímam si, že sú deti, vrátane mňa, sa v škole necíti dobre a tešia sa, keď môžu ísť domov. Myslím si, že toto je veľmi zlé. Vždy som vo svojej triede rada komunikovala o rôznych problémoch v školstve. Chcela som urobiť zmenu a pomôcť k lepšej budúcnosti. Keď mi jedna pani učiteľka navrhla, aby som sa prihlásila do ŽPV, ani som neváhala.
Akým aktivitám sa Žiacky poradný výbor venuje alebo chce venovať?
Adela: My ako Žiacky poradný výbor sa vyjadrujeme k dokumentom ohľadom nadchádzajúcich zmien vo vzdelávaní. Zastupujeme hlas detí/žiakov, snažíme sa prispieť k modernejšiemu vzdelávaniu a urobiť školu pre deti príjemným miestom. Momentálne by sme sa chceli dostať viac do povedomia ľudí a byť v kontakte s čo najviac žiakmi po celom Slovensku, vypočuť si aj ich názory.
Boli ste zapojení aj v konzultačnom procese východiskového dokumentu. Čo vás na pripravovaných zmenách najviac oslovilo?
Oliver: Pre mňa to určite bola nadväznosť predmetov a tém ktoré sa na nich preberajú. Je to taký malý detail, ktorý si však vyžaduje veľa práce. Jeho výsledkom bude jednoduchšie a plynulejšie vzdelávanie.
Ktoré veci v rámci obsahu vyučovania by v škole 21. storočia podľa vás nemali chýbať?
Alexa: Podľa mňa je dôležitá prax, ktorá by umožnila žiakom vyskúšať učivo na vlastnej koži. Mnoho žiakov má problém nájsť si správnu metódu vzdelávania sa, práve praktické vyučovanie by im pomohlo. Na školách by tiež nemala chýbať hodina o mentálnom zdraví. Mnohí žiaci majú rôzne problémy, ktoré si učitelia niekedy ani nevšimnú. Hodina mentálneho zdravia by mladým pomohla nebáť sa a povedať, čo cítia a v čom by potrebovali pomoc.
Oliver: Sú to veci, ktoré sú hlavne pre nás mládež dosť srdcové témy: environmentálna výchova, vzťahová výchova, pre mňa osobne aj mediálna gramotnosť… Všetky tieto témy sú v rámci obsahu veľmi dôležité, pretože nám pomáhajú riešiť aktuálne problémy, na ktoré sme neboli doposiaľ adekvátne pripravení.
Adela: Aj pri pripomienkovaní nového obsahu vzdelávania sa ja sama väčšinou najviac zameriavam na tému psychického zdravia. Myslím si, že školy by mali brať oveľa väčší ohľad na psychiku žiakov. Som presvedčená, že psychické zdravie je tak rovnako dôležité ako to fyzické, no bohužiaľ sa mu v školách nedostáva dostatok pozornosti, a to podľa mňa žiakov veľmi výrazne poznačuje.
Ďalšie informácie o kurikulárnych zmenách nájdete na stránke vzdelavanie21.sk
|
Zdielať tento článok