Väčšina medzinárodných meraní preveruje vedomosti žiakov, zisťuje ich pohľad na vzdelávanie. Jeden z prieskumov sa však na školský systém a postavenie v ňom pýta priamo pedagógov. K dispozícii sú dáta z najrozsiahlejšieho cyklu prieskumu TALIS (Teaching and Learning International Survey).
Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) ako Národné koordinačné centrum zverejnilo na jeho základe národnú správu.
Prieskum TALIS – od pracovných podmienok učiteľov po využívanie digitálnych technológií
Štúdiu realizuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) od roku 2008 v šesťročných cykloch. TALIS 2024 je jej štvrtý a doteraz najrozsiahlejší cyklus. Zapojilo sa doň 55 vzdelávacích systémov a do vzorky bolo vybraných približne 280 000 učiteľov zo 17 000 škôl zo všetkých zapojených krajín, vo všetkých moduloch, ktoré TALIS ponúka.
Dotazník mapuje pracovné podmienky, profesijné vzdelávanie, vyučovacie metódy, vzťahy v škole aj to, ako učitelia vnímajú svoje postavenie v spoločnosti. V roku 2024 k tradičným témam pribudli aj digitálne technológie a umelá inteligencia.
Slovenská republika sa zúčastnila na všetkých štyroch cykloch a NIVaM, konkrétne jeho oddelenie medzinárodných meraní je v tomto procese národným koordinačným centrom.
Zber dát prebehol vo februári a marci 2024 medzi učiteľmi a riaditeľmi základných škôl a osemročných gymnázií. Údaje teda zachytávajú stav pred opatreniami prijatými v rokoch 2025 a 2026.
Aké informácie prináša národná správa z medzinárodnej štúdie OECD TALIS 2024:
- ako učitelia hodnotia svoju vysokoškolskú prípravu (a prečo hodnotenie klesá),
- čo im najviac berie energiu a koľko z nich zvažuje odchod z profesie,
- ako vnímajú svoje postavenie v spoločnosti,
- čo im bráni používať vo vyučovaní umelú inteligenciu,
- v čom sme lepší ako priemer OECD a v čom zaostávame.
Nižšie uvádzame prehľad vybraných zistení, ktorý spracovali autorky národnej správy Júlia Miklovičová a Andrea Galádová z odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania v NIVaM.
Kompletnú národnú správu vrátane jej skrátenej verzie uvádzame v závere textu.
- Paradox: spokojní v škole, nedocenení v spoločnosti
Najvýraznejším zistením celej správy je kontrast dvoch čísel.
Až 81 % slovenských učiteľov vyjadrilo spokojnosť so svojimi pracovnými podmienkami (mimo platového ohodnotenia). Je to výrazne viac než v priemere krajín OECD, kde je to 68 %. Spokojnosť pritom zjavne stojí na vzťahoch priamo v škole: 96 % učiteľov súhlasí s tým, že riaditeľ dôveruje ich odborným zručnostiam (OECD 92 %), 89 % hodnotí vzťahy s vedením ako dobré (OECD 86 %) a 84 % sa môže spoľahnúť na kolegov.
Zároveň však len 6,5 % učiteľov súhlasí s tvrdením, že spoločnosť si prácu učiteľa váži. Priemer krajín OECD je 21,7 %, priemer všetkých zúčastnených krajín dokonca 35,3 %. Nižší podiel zaznamenali už len dve krajiny – Francúzsko a valónska časť Belgicka. Podobne nízko hodnotia učitelia aj to, ako ich vníma politika a médiá: že si zákonodarcovia cenia ich názory, si myslí 20,5 % učiteľov, ocenenia v médiách sa im podľa vlastných slov dostáva v 16 % prípadov.
S tým súvisí aj dlhodobo diskutovaná otázka odmeňovania: so svojím platom je spokojná len štvrtina slovenských učiteľov (25,4 %), zatiaľ čo v priemere krajín OECD je to viac než tretina (38,2 %).
- Najvýraznejší prepad štúdie – vysokoškolská príprava
Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou kvalifikovanosťou učiteľov. Vzdelanie na úrovni ISCED 7 má vyše 96 % pedagogických zamestnancov, kým priemer OECD je 57 %. O to výraznejšie je zistenie, ako svoju prípravu hodnotia samotní absolventi.
V porovnaní s cyklom TALIS 2018 klesol podiel začínajúcich učiteľov, ktorí sa cítia byť vysokou školou dobre pripravení, takmer vo všetkých sledovaných oblastiach:
- pedagogická prax: pokles o 17,5 p. b.
- didaktika vyučovaných predmetov: pokles o 12,3 p. b.
- všeobecná pedagogika: pokles o 11,1 p. b.
- využitie digitálnych technológií vo vyučovaní: pokles o 11,3 p. b.
- obsah vyučovaného predmetu: pokles o 11 p. b.
Najviac teda klesla spokojnosť práve s tou zložkou štúdia, ktorá má budúceho učiteľa postaviť pred reálnu triedu. Otázkou nie je, či majú učitelia diplom, ale čo im štúdium dalo do praxe. Správa preto odporúča posilniť rozsah a kvalitu pedagogickej praxe, systematickejšie prepájať vysoké školy so školami poskytujúcimi odbornú prax a pravidelne pracovať so spätnou väzbou absolventov.
- Vzdelávania je dosť, no do vyučovania sa nedostáva.
Účasť slovenských učiteľov na profesijnom vzdelávaní je vysoká – skupinových vzdelávacích podujatí sa za posledný rok zúčastnilo 96,2 % z nich. Problémom nie je kvantita, ale prenos do praxe.
Ilustrujú to tri čísla z oblasti digitálnych technológií: vzdelávanie na túto tému absolvovalo 75,1 % učiteľov, pripravených ich používať sa cíti 42,9 % a Štátna školská inšpekcia zaznamenala ich systematické využívanie približne na 30 % hodín. Zároveň ide o oblasť, po ktorej učitelia volajú vo svojich vzdelávacích potrebách najčastejšie.
Slabinou je najmä personalizované vzdelávanie. Koučingu ponúkaného školou sa zúčastnila necelá tretina učiteľov (26,9 %), inú školu s cieľom inšpirovať sa navštívila menej než pätina (18,2 %) a do profesijných sietí sa zapája len každý tretí slovenský učiteľ (33,1 %), pričom v krajinách OECD je to každý druhý (50,9 %).
- Stres, administratíva a riziko odchodu z profesie
Stres pri práci zažíva „dosť“ alebo vo „veľmi“ veľkej miere 44,6 % slovenských učiteľov, pričom podiel najviac zaťažených oproti roku 2018 signifikantne stúpol. Najčastejšie uvádzané zdroje sú priveľa administratívnej práce (53 %), zodpovednosť za výsledky žiakov (45,7 %), udržiavanie disciplíny (44,5 %) a reagovanie na zmeny vzdelávacích programov (41,1 % oproti 33,7 % v OECD – téma mimoriadne aktuálna v čase kurikulárnej reformy).
Z pohľadu vzdelávacej politiky sú však podstatnejšie dôsledky. Až 28,8 % učiteľov deklaruje zámer opustiť profesiu v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Ide pritom o problém, ktorý nesúvisí s typom školy: podiely sú porovnateľné pri mestských aj vidieckych, štátnych aj súkromných školách, bez ohľadu na zastúpenie žiakov zo znevýhodneného prostredia. To naznačuje jeho systémový charakter.